Obliekam sa značkovo. Značkovo ako mesto značiek (veľa slovenských miest a obcí končí na “ovo”). Prívlastkov je hneď niekoľko. Doména je ľahko zapamätateľná, je jednoslovná, má iba 8 písmen, nevyskytuje sa v nej y i ani iná “gramatická záhada” .

Ak máte o doménu záujem, napíšte do komentára.

Toplist.cz (slovenský Toplist.sk) je to klasické staré počítadlo návštev, ktoré tu pretrvalo ešte z 90tych rokov (funguje konkrétne od roku 1997). Ako ho nepoznáte, tak ponúka zatriedenie všetkých registrovaných webov, ktoré využívajú jeho počítadlo, do tématických kategórií. A to je práve to, čo môžeme využiť.

Ak máte napríklad web o zdraví, proste si otvoríte kategóriu Zdravie a začnete prechádzať weby v nej zaradené. To by nebolo nijak zaujímavé, keby ste pri každom webe nevideli jeho priemernú dennú návštevnosť. Tá by mala byť jednou z priorít – naozaj vám odporúčam získavať odkazy, ktoré dokážu priniesť aspoň jednotky návštevníkov. Odkaz ktorý neprinesie za širšie časové obdobie žiadnych návštevníkov má vo väčšine normálnych prípadov nulovú hodnotu.

Vyberte si teda weby, ktoré sa vám pozdávajú a skúste odkazy získať…

PS: Počítadiel návštevnosti je samozrejme viac, Toplist však poslúžil ako univerzálny príklad.

Čo je to keyword stuffing

Keyword stuffing je metóda, ktorou Google označuje situáciu, keď sa na webe sa hromadí veľký počet kľúčových slov – nadmerné používanie kľúčových slov v texte.

Môže to byť napr. paragraf textu obsahujúci veľké množstvo kľúčových slov, slúžiacich k jednoduchému zlepšeniu pozícií (aj na základe longtailu). Tento zhluk slov môže byť tvorený automaticky, klasicky sa na tento účel používal plugin Fuzzy SEO booster do WordPressu, prípadne niečo na štýl zachytávania Google queries, ich zapisovania do databázy a následného vypisovania dakde na stránke. Môže byť tvorený (samozrejme) aj manuálne, keď proste vypíšete kľúčové slová na základe prieskumu hľadanosti, čo vám ušetrí množstvo času.

Prečo gray/black

Nie všetko musí byť autmaticky keyword stuffingom. Predstavte si situáciu, že vlastníte eshop a pritom je jeden z vašich produktov určený na veľmi širokú škálu použitia. Nutne potrebujete vypísať všetky jeho efekty pôsobenia a jednoducho vymenujete x “kľúčových slov” (niekto, kto píše popis toho produktu ani nemusí vedieť čo to znamená kľúčové slovo). Samé o sebe by som to definoval ako klasickú normálnu situáciu, alebo “white SEO” ak chcete.  Ak to takto spravíte pri viacerých svojich produktoch, dostávate sa do podozrenia a prechádzame k akémusi “gray SEO”. Stále to však môže byť nevedomky, ale už tu existuje podozrenie zo spomínaného keyword stuffingu.

Ani používanie spomínaného nástroja ešte stále nemusí znamenať black metódu. Ak máte naozaj textovo bohatý web, ale ľudia zvyknú váš článok/produkt/čokoľvek hľadať zakaždým inak (nezvyčajná ale nie nereálna situácia), nástroj vám pomôže. A keďže máte bohatý vlastný obsah a “generovaný” je v nepomernej menšine, uškodiť by vám to nemalo. Problémom je práve to nemalo, o tom na konci článku…

Ako black by som označil situáciu, keď väčšinu vášho obsahu tvorí automaticky generovaný keyword stuffing.

“Nemalo” znamená – dávajte si väčší pozor na keyword stuffing

Tak ako som na začiatku článku písal, z vlastnej skúsenosti viem, že ak už v súčasnosti máte dostatok obsahu, radšej ho akoukoľvek odnožou keyword stuffingu nedopĺňajte – či už manuálne alebo automaticky. Naozaj stojí za to prechádzať svoj obsah a dopĺňať kw do textu hlavne zrozumiteľným spôsobom (ak to bude zrozumiteľné pre človeka, tak určite aj pre Google robota). Na “nemalo by to vadiť” sa už spoliehať nemôžeme .

Z osobnej skúsenosti viem, že SK->CZ má dobrý efekt, aspoň čo sa Googlu týka, Seznam je na tom (samozrejme) inak, ale to je irelevantné. Vidím to tak, že Google pozná príbuzné jazyky, ktoré takto ale posudzuje, to určiť nevieme. Donedávna bolo zvykom hovoriť – “žiadny odkaz nemôže mať negatívny vplyv”, v posledných dňoch sa ale internetom šíria správy o nekvalitných odkazoch, ktoré vášmu webu môžu prihoršiť. Vo webmaster tools Bingu dokonca dokážete odkaz označením odkaz anulovať (samozrejme len pre Bing). Tento efekt však pri odkazoch z cudzojazyčných webov s rovnakým zameraním neočakávam.

Je to viacmenej taký test a s jeho výsledkom sa s vami rád podelím.

Ak jedna stránka (schválne nepíšem web, ale konkrétna stránka) rozoberá určitú tématiku, prečo by mal byť problém, ak odkáže na externú stránku, ktorá napr. ponúka iný pohľad na vec, prípadne relevantne dopĺňa obsah a tá odkáže naspäť na ňu z toho istého dôvodu. Je to úplne prirodzené a netreba sa toho báť.

Dôvodom strachu z výmeny odkazov a z používania x-cestných metód môže byť povedzme túžba skryť odkazovanie medzi vlastnými webmi, tvorba rozličných linkfariem, proste v zásade odrbávanie Googlu. Ale ak máte (aspoň trochu) hodnotné weby, báť sa vymieňať odkazy nemusíte. Či to už spravíte sitewide, alebo nie, to je na ďalší článok. Tak isto ako aj logické rozmiestnenie odkazov vrámci webu. O tom možno nabudúce.

Na stránke SK-NIC.sk si môžete jednoducho stiahnuť textový súbor s formátom CSVčka (pozor, súbory sú veľké):

• https://www.sk-nic.sk/documents/domeny_1.txt
• https://www.sk-nic.sk/documents/domeny_1.txt.gz komprimovaný

Tento texťák si treba otvoriť napr. v Exceli, premazať zbytočnosti v prvých pár riadkoch, označiť celý prvý stĺpec (A) -> kliknúť na Filter – objaví sa roletka pri “domena” -> Filtre textu -> Obsahuje. Tu stačí zadať slovo (alebo časť slova), ktorú má doména obsahovať, ideálne niečo čo súvisí s vašim webom, alebo jeho tématikou. Ak hľadáte pôžičkové weby, do kolonky obsahuje dáte “pozick” a Excel vyfiltruje iba tie domény, ktoré obsahujú toto slovo. Potom už máte zoznam takýchto domén dostupný priamo vo vašom Exceli a môžete s ním ďalej pracovať.

Nevýhodou je určite fakt, že veľká časť nájdených domén budú iba parkované, bez obsahu, alebo s redirectom. Výhodou je zas to, že máte kompletný list tématických domén aj s ID reg, ID držiteľa, dátumami a ďalšími údajmi. Využitie môže byť spomínaný linkbuilding, prípadne záujem o odchyt, alebo odkúpenie týchto domén. To už nechám na vás.

Vo free verzii je možné pridať iba jeden web. Hlavným nástrojom je sledovanie pozícií vybraných kľúčových slov. Pridáte kľúčové slová, ktorých pozície chcete sledovať, prípadne ich naimportujete z Excelu, či Google Analytics. Po určitej dobe sa vygenerujú dáta – počet hľadaní daného kw v Google a pozícia v SERPe Googlu (v prípade CZ verzie aj Seznamu). Pri ďalších aktualizáciách vidíte presné poklesy/vzostupy pozícií, sledovať môžete aj dlhodobé grafy.

Treba povedať, že tieto dáta sú presné a je na ne spoľahnutie. Nástroj v platenej podobe ponúka viac sledovaných stránok a aplikáciu Site finder, pre odporúčanie webov, vhodných ako zdroj spätných odkazov. Ja takmer rok používam free verziu a bohate mi stačí.

Update: Kompletnú a rozsiahlu recenziu som spracoval na mojom osobnom blogu http://exot.boo.sk/blog/collabim-recenzia-seo-nastroj/

Nástroj vyvíjajú experti zo známej spoločnosti SEOmoz. Podrobnosti o OSE si môžete naštudovať na jeho about stránke. V skratke sa jedná o cestu, akou môžete jednoducho a ľahko analyzovať silu webu, prípadne si takto porovnať viac (až 5) webov. Vo free verzii máte možnosť zistiť Page Authority, Domain Authority, Linking root domains a Total links. Page Authority, Domain Authority sú štatistiky SEOmozu vytvorené podľa ich ranking modelu. Samozrejme platí, čím viac, tým lepšie. Linking root domains a Total links myslím hovoria za seba.

V platenej verzii máte možnosť sledovať počet Facebook shares, Facebook likes, Tweets a Google+1. Po zadaní adresy webu nástroj vypíše zoznam stránok, ktoré na daný web odkazujú a ich štatistiky. Free verzia ponúka iba obmedzený počet zobrazených štatistík. Na začiatok určite odporúčam registráciu a login, aj neplatená verzia po prihlásení sprístupní nejaké dáta navyše (a máte možnosť analyzovať viac webov, počet analýz je totiž obmedzený).

OSE je skvelý nástroj, s výbornou presnosťou zobrazených štatistík. Jeho štatistiky spolu s Alexa rankom a GTPR vám vedia povedať veľa o sile sledovaného webu.

Jedná sa napr. o weby:

• pozicky2012.info – #6 na slovo “pozicka”, #4 na slovo “pozicky”
• (web vznikol v januári 2011, zaindexované 4 podstránky, z toho 2 duplicitné a 2 archívy)
• epozicka.com – #2 na slova “pozicky” resp. “pozicka”
• (web vznikol v júli 2011, okamžite vyletel do top10 a v top3 sa drží doteraz)
• eletenky.net – #2 na slovo “letenka”, #7 na “letenky” (web vznikol v novembri 2011)
• (web znikol v novembri 2011, zindexovaných má 10 podstránok, z toho polovica typu privacy policy / FAQ atd.)

Keďže webov začína byť už priveľa (autor tie weby vypúšťa jeden za druhým), rozhodol som sa reportovať problém Googlu. Ideálny bude asi formulár na https://www.google.com/webmasters/tools/spamreport?hl=en&pli=1. Trochu ma mrzí, že práve v dnešnej dobe, keď Google neustále inovuje algoritmy na detekciu podobných spamerských sračiek práve tieto sračky prehliada.

Doplnené: MFA neodsudzujem a pod označením “spamerské sračky” myslím postup, akým sú spomenuté weby postúvané nahor vo vyhľadávačoch.

O black techniku sa jedná vtedy, ak:

• je komentovanie automatizované pomocou nástroja (napr. XRumber, o ktorom si na blogu povieme niekedy v budúcnosti)
• komentáre sú väčšinou nezmyselné (resp. nerozvádzajú komentovanú tému, iba jej dávajú nejak neutrálne za pravdu a pod.)

Prečo práve .EDU domény?

Doména .EDU je generická doména najvyššieho rádu a je určená výhradne pre vzdelávacie inštitúcie, predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Bola vytvorená v januári 1985 ako jedna z pôvodných domén najvyššieho rádu. U nás (Česko, Slovensko) ich nenájdete, u nás sa používajú národné domény (.SK, .CZ), ale niektoré štáty majú napr. .edu.mx v Mexiku, .edu.au v Austrálii, .ac.uk a .sch.uk ve UK.

Z toho jasne vyplýva, že vyhľadávače na čele s Googlom týmto doménam prisudzujú najvyššie ranky a vysokú dôveryhodnosť.

Ako získať komentár z .EDU domény?

Samozrejme z domény ako je napr. polytechnique.edu odkaz komentovaním nezískate. Často majú napr. študenti subdomény na takýchto doménach a na nich blogujú (asi najčastejšie na WordPress-e).

Taktiež treba podotknúť, že drvivá väčšina blogov (ak nie úplne všetky), má nastavené komentárové linky ako nofollow. Nofollow link bol stvorený práve preto, aby si mohli ľudia napr. odfiltrovať komentárový spam. Ak si ale prečítate článok Prirodzený linkbuilding alebo ako májú vyzerať spätné odkazy, zistíte, že nofollow linky vôbec nie sú na na zahodenie a môžu vám výrazne pomôcť.

Schválne, skúste si v Googli nastaviť hladanie v blogoch a vypísať site:.edu. Výsledok môže byť takýto. Ak máte chuť, môžete si vyhľadať niečo blízke vašej téme a skúsiť rozumne komentovať. Ako meno uviezť keyword a ako web Vašu stránku – nie je to kóšer, ale ak bude komentár k veci, je vysoká šanca, že prejde moderáciou (tá je väčšinou na Wordpres blogoch zapnutá). Toto je samozrejme veľmi pracné a niekoľko nofollow komentárov veľa vody nenamúti, nehovoriac o tom, že treba čítať anglické (alebo v inom jazyku) články a rozumne ich komentovať, aby vám koment schválili. A teraz to prichádza…

Spamovanie tisícok komentárov

Predstavte si, že nejaký tool za vás okomentuje napr. 6000 blog postov na .edu subdoménach. Je jasné, že veľa z nich neprejde, no nástroj je šikovný a prešibaný a pozná úskalia (captcha mu problém nerobí) a väčšina komentárov nakoniec prejde. Týmto spôsobom majiteľ získava obrovský počet relatívne trusted nofollow backlinkov, pri minimálnej pracovnej a finančnej nasadenosti.

Google o týchto praktikách vie, do akej miery ich rieši, to je ťažko povedať. Na presných príkladoch však viem, že aj na Slovensku sa na top konkurenčné a významné kľúčové slová o106 spamujú takéto komentáre.

Táto technika sa teda inam ako do black kategórie zaradiť nemôže. Je trochu smutné, keď potom takto nadobudnuté backlinky posunú vašu konkurenciu ďaleko v SERPe nad váš web.